Pôvod: Španielsko- Baleáry
Použitie: používa sa na lov králikov bez zbrane vo dne aj v noci. Vďaka mimoriadne citlivému čuchu, ktorý využíva spolu so sluchom viac ako zrak, ľahko vyhľadá a uloví králika aj na mimoriadne husto porastených miestach. Je obratný a prefíkaný, preto uloví korisť veľmi rýchlo, hlavne ak spolupracuje s inými psami. Keď niektorý pes označí korisť, obkolesia ho ostatné psy v určitej vzdialenosti a čakajú v zálohe, štekajú iba vtedy, keď korisť uvidia alebo začujú a keď ju obkľúčia. Pri označení a lovení koristi všetky psy prudko krútia chvostom, ale rýchlo opúšťajú označovaciu pozíciu. Ibizský podenko sa používa aj na lov zajacov a vysokej. Je dobrým aportérom. Okrem výnimiek sa na lov vo svorkách používajú iba sučky, maximálne s jedným psom, pretože psy pri poľovačke nespolupracujú a majú sklon k šarvátkam. Keď svorka uloví niekoľko tisíc králikov, môže sa stať, že niektorí členovia tejto svorky už nechcú loviť, ak si nemôžu dlhšie odpočinúť. Pre tento stav existuje španielsky výraz „enconillarse“.

Klasifikácia: 

Dátum publikovania platného štandardu: 26.5.1982.

Krátky prehľad histórie: Toto plemeno pochádza z Baleárskych ostrovov Mallorka, Ibiza, Minorka a Formentera, kde je známe pod pôvodným menom „Ca Eivissec“. Je rozšírené aj v Katalánsku, okolo Valencie, v Rousillone a v Provance, pod menami Mallorqi, Xarnelo, Mayorquais, Charnegue a Baleársky pes. Toto plemeno sa pravdepodobne dostalo do tejto oblasti s Feníčanmi, Kartágincami alebo Rimanmi. Je jedným z typických pôvodných a robustných zástupcov jedného z najstarších dosiaľ zachovaných plemien. Zobrazenia týchto psov sa nachádzajú v hrobkách faraónov a v muzeálnych zbierkach, čo dokazuje existenciu tohto plemena už v 4. storočí pr. Kr.

Dôležité proporcie: vzdialenosť od ňucháča po stop je rovnako veľká, ako od stopu po výbežok medzitemennej kosti.

Hlava: celkovo dlhá a úzka, má tvar klinu zrezaného blízko základne. Je nápadne suchá a skôr malá v porovnaní z telom.

Temeno

Lebka: plochá, s výrazným výbežkom medzitemennej kosti, čelo úzke a ploché.

Čelový sklon: málo výrazný.

Tvárová časť

Ňucháč: je mäsovosfarbený, s otvorenými nosnými dierkami, chrbát nosa je mierne klenutý.

Papuľa: chrbát nosa a ňucháč presahuje cez spodnú čeľusť, papuľa je dlhá a jej farba zodpovedá mäsovej farbe srsti.

Pysky: tenké, tesne priliehajú, sú mäsovo sfarbené.

Zuby: perfektný nožnicový zhryz, biele pravidelné zuby.

Oči: šikmé, malé, svetlojantárové alebo karamelovej farby. Jantárová farba môže byť podľa farby srsti intenzívnejšia alebo menej výrazná. Hoci nevyzerá prehnane ušľachtilo, prezrádza jeho pohľad inteligenciu, ale aj plachosť a nedôveru.

Uši: vždy tuhé, nasmerované dopredu, horizontálne do strán alebo dozadu. Keď je pes v strehu sú vztýčené. Stred nasadenia uší sa nachádza na úrovni očí. Majú tvar zúženého romboidu, ktorý je zrezaný v jednej tretine diagonály. Sú jemné, nie príliš veľké, vnútrajšok ušníc nie je osrstený.

Krk: veľmi suchý, tak v hornej ako aj spodnej časti. Jeho dĺžka dosahuje štvrtinu dĺžky trupu. Je mierne klenutý a svalnatý. Koža je napnutá, hladká, bez laloku. Obvykle je srsť v oblasti nasadenia krku dlhšia a hustejšia, čo je zvlášť nápadné pri hladkosrstom variante.

Trup: celkovo je súmerný, trochu vypuklý, stredných súmerných proporcií, kompaktný a o niečo dlhší ako výška v kohútiku, tento rozdiel nie je nápadný.

Kohútik: dobre vyznačený, vysoký, suchý a dlhý.

Chrbát: rovný, dlhý a ohybný. Svalstvo je silné, ale ploché.

Bedrá: klenuté, stredne široké, silné a pevné.

Kríže: veľmi šikmá krížová kosť s výraznými kosťami, je pokrytá veľmi silným a tvrdým svalstvom.

Hrudník: hlboký, úzky a dlhý, ale nedosahuje až po lakte. Predhrudie je špicaté a výrazne vystupuje. Rebrá sú ploché.

Spodná línia a brucho: vtiahnuté, ale nie príliš.

Chvost: nízko nasadený, huňatý, dlhý, keď sa pretiahne pomedzi nohy má dosahovať po chrbticu. Pri koreni je trochu hrubší, postupne sa zužuje smerom ku špičke. V pokoji prirodzene visí, pri pohybe je viac alebo menej šabľovito zahnutý, prednosťou je, ak nie je vztýčený alebo prehnane zrolovaný cez chrbát.

Predné končatiny: zvislé, symetrické, pri pohľade spredu je postoj predných končatín veľmi úzky, celkovo stabilný, s dlhými končatinami, ktoré vzbudzujú dojem štíhleho, obratného, ale silného zvieraťa.

Plecia: šikmé, mocné a voľne pohyblivé.

Ramená: veľmi dlhé, rovné, silné a veľmi úzko postavené.

Lakte: široké, odsadené od tela, paralelné k stredovej osi tela, nikdy nie voľné.

Predlaktia: k nadprstiam sa rozširujú.

Nadprstia: mocné, pevné, široké a rovné.

Zadné končatiny

Všeobecne: zvislé, s dlhým, silným, plochým a suchým svalstvom.

Päty: dobre zauhlené, široké, nízko umiestnené, zvislé a nemajú byť vtočené ani vytočené.

Labky: takmer zajačie, prsty dlhé a uzavreté, medzi prstami bohato osrstené, pazúriky sú silné, obyčajne bielej farby ako osrstenie na labkách. Vankúšiky sú veľmi tvrdé.

Pohyb: uprednostňuje sa ľahkonohý klus, cval je veľmi rýchly a vzbudzuje dojem hybkosti.

Koža: napnutá, priliehajúca k telu, červenkasto sfarbená, môže byť rôznofarebná na miestach, kde je srsť inej farby.

Osrstenie

Srsť: hladká, drsná alebo dlhá.

Hladká srsť: nemá byť hodvábna, ale silná a lesklá.

Drsná srsť: má byť tvrdá a veľmi hustá, trochu kratšia na hlave a ušiach, dlhšia na zadnej strane stehien a zdola na chvoste. Veľmi sa cení, keď má bradu.

Dlhá srsť: je mäkšia a musí byť dlhá aspoň 5 cm, na hlave je srsť veľmi hustá.

Farba srsti: uprednostňuje sa biela a červená, jednofarebná biela alebo červená, plavá farba sa pripúšťa pri mimoriadne dobrých exemplároch, okrem krátkosrstého variantu, ktorý túto farbu nesmie mať.

Veľkosť: psy: 66–72 cm, sučky: 60–67 cm.

Psy, ktoré sa blížia štandardnej veľkosti sa majú akceptovať, ak majú správne proporcie a estetický vzhľad.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

Hrubé chyby:

– hlava krátka alebo široká,

– výrazný čelový sklon,

– chýbanie niektorého premoláru,

– ovisnuté uši, 

– súdkovitý hrudník,

– vytočené lakte,

– kravský postoj piat,

– vytočené labky,

– križovanie labiek a piat v pohybe.

Vylučujúce chyby:

– horná línia lebky vo forme schodov (temeno príliš vysoko v porovnaní s chrbtom nosa),

– ňucháč hnedý alebo s čiernymi fľakmi,

– iný zhryz ako nožnicový,

– viečka a pysky hnedočervené, každý druh progmatismu,

– znaky kríženia s galgom alebo iným chrtom: poskladané uši, tmavé oči, málo výrazné predhrudie, široko postavené predné končatiny, široké kríže, široké okrúhle stehná s výraznými žilami. 

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.